Florindo: “hakarak servi ho domin ba prosperidade abitante suku Bauro”

Florindo Miranda Kandidatu Xefe suku Bauro(Photo: Ekipa Lautem-Post)

Bauro- Kandidatura Xefe Suku Bauro, Postu Administrativu Lospalos, Munisípiu Lautem, Florindo Miranda, hateten bainhara komunidade fó fiar mak hakarak servi abitante suku Bauro ne’e ho domin.
Kandidatu xefe suku ba períodu 2023 to’o 2030 ne’e, ho vizaun hakarak garante prospreridade komunitária suku Bauro nian. Entretantu ho misaun atu “Promove unidade, garante dezenvolvimentu ne’ebé partisipativu, inkluzivu no ekuitativu”.
“Ha’u kandidata aan ba Xefe suku atu servi povu ho domin atu tanba domin mak sai save atu hatudu progresu serbisu, liuliu dezenvolvimentu suku nian”, Kaniddatura Xefe Suku Bauro ne’e hateten Lautem Post iha Sub Aldeia Sepelata/Nanafoe-Bauro
Kandidatu ho númeru sorteiu neen (6) ne’e afirma bainhira abitante suku Bauro fó fiar mak sei halo nia kompetensia tuir lei suku ho númeru 9/2016, iha ne’ebé atribui ona, iha artigu 6 kona-ba kompeténsia sira.
Ho derivasaun hosi kompeténsia hirak ne’e, nia dehan kandidatu define ona programa sira prioritáriu ne’ebé sai projetu importante ba ‘’bem comum’’ komunidade nian bainhira kandidatu refere eleitu sai Xefe Suku Bauró
Programa hirak ne’e sumariza hosi baze kompeténsia ne’ebé atribui hosi lei suku mak hanesan tuir mai , dijitaliza sistema administrasaun suku (Tuir kompeténsia aliña M,N, O, P), Desportu (Kampu bo’ot no multifunsaun) (aliña T), Edukasaun (Sentru formasaun komunitária) (aliña J), Sentru kulturál (aliña A to’o E) no Unidade kooperativa suku (A to’o D).
“Ita hakarak sensibiliza membru sira hosi komunidade kona-ba importánsia hosi eskola ba labarik no halo mobilizasaun hodi kombate abandonu eskolar mak ho rezolusaun ba resposta ho tipu fasilita formasaun sira ne’ebé mensiona iha kraik ne’e; Formasaun lian inglesh, Portugés, Komputadór, Jornalizmu, siénsia naturál, Arte no múzika,” nia afirma.
Iha setór ekonomia, nia dehan sei promove no fasilita maka’as instituisaun hosi kooperativa komunitária sira, promove aktividade ekonómiku povo liu hosi kooperativa modelu merkadu finanseiru.
“Tanba ita hakarak haforsa ekonomia povo suku Bauró liu hosi atividade produsaun hodi kombate menus ai-han no haforsa kresimentu ekonomia povo suku Bauró liu hosi atividade mikro negósiu,” nia afirma.
Nia hatutan ba setór importante hotu ba abitante suku Buaro, mak nia sei koordena di’ak ho parseiru sira hanesan Governu sentrál no munisipál, ONG nasionál no Ajénsia Internasionál, Instituisaun Akadémika, Uma Kreda hotu iha Timor-Leste.
“Hakarak programa hirak ne’e implementa mak husu komunidade Bauro atubele fó votu ba ha’u iha loron 28 outubr, Vota iha númeru 6”, nia afirma.
Iha loron 13 outubru 2023, kandidatu xefe suku sira iha suku Bauro aprezenta lista ba meza asembleia suku no aldeia hamutuk 10, kompostu husi mane na’in-sia no feto na’in-ida.
Kandidatura Xefe suku sira ho nia númeru sorteiu sira mak hanesan, Aderito Cosme Marques (numéru sorteiu 1), Americo Lopes (2), Avelina Madalena Dos Santos (3),Armindo dos Santos (4), Cancio Da Costa (5), Florindo Miranda (6), Florival Salazar da Costa (7), Gil dos Santos (8), Judito Bernardino (9) no Xefe suku atuál ne’ebé re-kandidata aan, Sidalio Freitas (10).
Kandidatu xefe suku iha territóriu nasionál 2.117
Komisaun Nasionál Eleisaun (CNE-sigla Portugés) Timor – Leste rekolla hosi Ofisial Supervizaun Eleitorál (OSE) destaka iha kada suku iha territóriu nasionál mak totál kandidatu ba xefe suku hamutuk 2.117, kompostu hosi feto 241 ka ekivalente ho 11,38 % no mane hamutuk 1.876 ka ekivalente 88,62 %.
Kritériu ba kandidatura xefe suku mak timoroan ho idade 17 ba leten halo ona resenseamentu eleitorál hela duni iha suku no presiza kumpre rekizitu mak fotokópia kartaun eleitorál tahan 2, foto koloridu 3×4 tahan 2, prienxe formuláriu aseitasaun kandidatura, aprezenta lista apoiante 1% husi eleitór suku no ne’ebé kandidata-aan ba no fotokópia kartaun eleitorál apoiante sira.
Eleisaun lideransa komunitária sei realiza iha loron 28 outubru ne’ebé kada eleitór sei ezerse sira nia direitu votu iha sira nia áraa jeográfika mak define iha kartaun eleitór, ne’ebé tuir orientasaun lei númeru 9/2016, artigu 39, 48 no 68, katak eleisaun ba delegada/u xefe aldeia no xefe suku sei realiza iha kada aldeia, hodi hili membru sira iha konsellu suku.
Haktuir ba artigu 65.1 hatete katak aprezentasaun ba kandidatura xefe suku nian sei realiza iha loron sanulu resin lima molok loron eleisaun. Nune’e iha loron 13 outubru tinan 2023 sidadaun eleitór eleijivel sira iha territóriu Timor-Leste laran, ne’ebé iha interese ba kandidatu xefe suku, aprezenta ona sira nia kandidatura ba meza eleitorál suku iha sira nia suku ida – idak
Jor

nalista: Ekipa Lautem Post
Editór:Helefatil
Exit mobile version